Slovenský klientelizmus a Tina Turner

Autor: Lucia Livschitz Kollárová | 11.1.2021 o 8:02 | Karma článku: 13,14 | Prečítané:  6171x

Zatiaľ čo na Slovensku sa nechávajú prednostne očkovať politici a potajomky "pod pultom" vplyvní bohatí športovci, tu vo Švajčiarsku sa zatiaľ Roger Federer zaočkovať nedal. Ani "omylom", ani ako súčasť osvetovej kampane.

A zatiaľ čo na Slovensku sa stále rieši, ako presvedčiť obyvateľstvo, aby sa dalo očkovať, tu na Západe prebieha paralelne aj trochu iná kampaň: dám sa očkovať, až keď budú zaočkovaní tí, ktorým naozaj ide o život. Nie je to žiadna organizovaná kampaň. Deje sa to úplne prirodzene, nenútene. Teraz, keď už každý vidí, aký je obrovský hlad po vakcinácii a že dávok je podstatne menej, než je záujemcov, je prirodzené, že treba raziť aj túto osvetu: musíme vydržať, prví musia byť tí najslabší a najohrozenejší. O to nepochopiteľnejšie je, že na Slovensku sa niekto so známosťami, peniazmi či spoločenským postavením nechá vakcínou proti Covidu pichnúť prednostne.

Keď sa vo Švajčiarsku, kde žijem, okolo Vianoc spustilo očkovanie proti Covidu, boli jeho prirodzenými "influencermi" prominentní švajčiarski osemdesiatnici. A sú nimi naďalej. Spisovatelia, intelektuáli známi z médií, vyslúžilí televízni a rozlasoví moderátori - všetci starší ako 75 rokov. Že by sa tu dal "v rámci osvety" zaočkovať 50 ročný politik je nemysliteľné. Povedomie v spoločnosti, že vakcín je málo a ľudí, ktorí ju čím skôr potrebujú zasa nespočetne veľa, je jednoducho príliš silné. Švajčiarsky minister zdravotníctva a vnútra, Alain Berset, pred pár dňami vyhlásil, že očkovať sa dá až vtedy, keď bude na rade jeho veková skupina.

Ministri v električke, prezidenti bez paláca

Po šiestich rokoch života vo Svajčiarsku pozorujem nasledujúce nastavenie mysle v tejto spoločnosti a týka sa tak občanov, ako prominentov a politikov: keď sa zadefinujú pravidlá, tak platia pre všetkých, bodka. Politici a prominenti nehľadajú spôsoby, ako zo svojich pozícií dosiahnuť benefity. Pravidlá sú akceptované ako univerzálne platné. Neexistuje, že by tu bol niekto dôležitejší ako iný. Politici, áno aj ministri, jazdia do práce vlakmi, autobusmi a električkami a to bez ochrankárov. Tu vo Švajčiarsku neexistuje prezidentský palác, nepoznajú tu prezidentskú vilu. Politici sú zamestnancami ľudí a tak sa aj správajú. Týmto nechcem povedať, že švajčiarska spoločnosť je dokonalá. Ale jednoducho je tu isté zásadné nastavenie mysle, ktoré je mimoriadne vzdialené tomu na Slovensku. A možno je to celkom jednoducho vysvetlenie toho, prečo je Švajčiarsko Švajčiarskom a Slovensko je Slovenskom.

Mein Name ist Tina Turner

Globálna superhviezda zbožňovaná miliónmi, Tina Turner, sa podľa svojich vlastných slov nikdy v živote netriasla od trémy tak, ako keď v roku 2012 v švajčiarskej dedinke Kusnacht predstúpila pred miestnu komisiu, ktorá mala rozhodnúť o tom, či po sedemnástich rokoch života v alpskej krajine dostane švajčiarsky pas. A keďže opis tých udalostí stojí v tak krásnom kontraste s do neba volajúcim slovenským papalášizmom a klientelizmom, dovolím si zacitovať priamo Tinu. Takto svoju skúsenosť so švajčiarskymi pravidlami a zásadou, že pre superbohatých, slávnych a vysoko postavených neexistujú výhody a prižmúrené očká, opísala v autobiografickej knihe "My Love Story":

"Keď som v roku 2012 požiadala o švajčiarske občianstvo, musela som prejsť takými ťažkými skúškami, že som si kvôli príprave na ne najala súkromného učiteľa. Okrem iného sa odo mňa očakávalo, že budem dokonale ovládať švajčiarsku históriu, že budem ovládať spisovnú nemčinu. Až potom som mohla v roku 2012 predstúpiť pred komisiu, ktorá preverí moju žiadosť a vedomosti. Keď som sa informovala, či ma na túto udalosť môže sprevádzať môj manžel Erwin, dozvedela som sa, že nie, že musím prísť sama. Okay. Vstúpila som do miestnosti, kde naa čakalo sedem členov komisie. A mne, ktorá som za svoj život spievala pred miliónmi ľudí, spadlo pred týmito pár ľuďmi srdce do nohavíc.

Aby som trošku uvoľnila napätie, hneď som priznala, že som nervózna.

Žiadna reakcia.

Tak som im ponúkla z cukríkov, ktoré som kúpila pre túto príležitosť, veď cukríky má rád každý, hlavne tu vo Švajčiarsku. Keď ani na toto nikto z komisie nezareagoval, pochopila som, že žiadne extra bodíky nenazbieram. Táto komisia brala svoje poslanie veľmi vážne. Bola som v tom úplne sama. "Viete o tom, že musíte ovládať spisovný jazyk, aby ste sa mohli uchádzať o občianstvo?" opýtal sa ma muž s hlbokým hlasom. "Áno", dychtivo som odpvedala "môžem vám po nemecky povedať, ako sa volám, koľko mám detí, odkiaľ pochádzam". Bolo to odo mňa trúfalé, ale nemala som veľa alternatív ... Zhlboka som sa nadýchla a po nemecky som spustila: "Mein Name ist Tina Turner" ... Najťažšou otázkou počas pohovoru bola tá posledná: "Prosím, porozprávajte nám, čo viete o Švajčiarsku!"

Komisia zložená z občanov dedinky Kusnacht, pred ktorú pred pár rokmi predstúpila rozochvená Tina Turner, posudzovala spevácku megahviezdu presne tým istým metrom, akým pri žiadosti o švajčiarske občianstvo posudzuje nemeckého učiteľa, poľskú upratovačku či indického taxikára. Americká diva nakoniec komisiu presvedčila a švajčiarsky pas získala. Nie však preto, že je to Tina Turner, ale preto, že v babičkovskom veku poctivo so súkromným učiteľom sedela nad knihami o švajčiarských dejinách a politike. A na skúške vedomosťami o Švajčiarsku zabodovala.

Je to otázka postoja

Vo Švajčiarsku sa v súčasnosti smú nechať zaočkovať len ľudia nad 75 rokov a opatrovatelia, ktorí sa starajú o obyvateľov domovov dôchodcov. Všetci ostatní trpezlivo čakajú. A som si istá, že ak sa Tina ešte pre nedostatok vakcín nedostala na rad (aj tu zatiaľ máme oveľa menej vakcín, ako ohrozených seniorov, zdravotníkov a záujemcov), tak zrejme nehľadá cestičky ako sa predbehnúť, ale v duchu švajčiarskeho étosu a pravidiel trpezlivo čaká.

Mladá slovenská multimilionárka, ktorá je taká zvyknutá na benefity, že sa dá po známostiach prednostne zaočkovať v dobe, keď je každá jedna dávka vakcíny vzácna a keď denne zomierajú na Slovensku desiatky nezaočkovaných ľudí, je pre mňa symbolickým kontrapunktom k od strachu rozochvenej Tine Turner pred švajčiarskou dedinskou komisiou.

Dospelá demokracia a právny štát sa neznesie s rodinkárstvom, podpultovým myslením, klientelizmom a egoizmom. Boj s takýmito neduhmi nezačína od volených politikov, ale začína odspodu, v občianskej spoločnosti. To, čo vnímam ako vzorové správanie švajčiarskej spoločnosti, to nie je žiadny hókus-pókus, je to jednoducho otázka postoja. Aj my na Slovensku by sme mohli byť takí. Mohli. Musíme len chcieť.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lipšic: Zatýkanie ľudí nie je divadlo, nemožno čakať, že polícia zasiahne každý týždeň

Spochybňovanie spolupracujúcich obvinených považuje za cielené.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Koalícia nám povie, či chce spravodlivosť, alebo pomstu

Lipšic ako prokurátor stále nie je dobrý nápad.


Už ste čítali?