reklama

Vdova, auto-mafia a právnik

Rodiny oslabené žiaľom by krátko po pohrebe nemali robiť veľké finančné transakcie cez internet. Inak môžu tisíce eur skončiť na účte poľských cyber-podvodníkov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Lenže táto životná múdrosť nám trom s mamou a bratom v lete 2018 chýbala.

Naše zmysly, ostražitosť, schopnosť racionálneho úsudku - to všetko bolo otupené nevýslovnou bolesťou. A tak vám môžem vyrozprávať príbeh o tom, ako sme sa pár dní po ockovej smrti stali obeťami medzinárodného podvodníckeho gangu, úradujúceho na internete. Ak ste teraz zatajili dych v očakávaní drámy o ekonomickom úpadku jednej smútiacej rodiny, tak mám dobrú správu. Mali sme viac šťastia ako rozumu a tých 5 800 Eur sme dostali späť. Ale bolo to tesné a bol to "nervák".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako hovorí jeden uznávaný švajčiarsky odborník na trestné právo a advokát, ktorého rukami prešlo za desaťročia množstvo podvodníckych darebákov ako aj ich obetí (inak zhodou šťastných okolností môj manžel Mark):

"Tí najhorší podvodníci sú charizmatickí, šarmantní a presvedčiví. Každý bez výnimky sa môže raz, bez toho aby si to všimol, stať obeťou."

A práve ja, všetkými masťami spolužitia s právnikom mazaná, najdivokejšími príbehmi podvodov, sprenevier, korupcie a prania špinavých peňazí ošľahaná manželka skúseného praktika, naletím spolu s mamou a bratom poľskej auto-mafii.

Mama musí jazdiť

Začalo sa to asi dva týždne po ockovom pohrebe, v auguste 2018. Po prvej paralýze sme sa Kajo, mama a ja pokúšali nabehnúť na normálnu dennú rutinu, lenže naša mamina zrazu zistila, že si bez otca nedokáže urobiť ani len poriadny nákup. Ocko bol veľmi činorodý a dynamický človek, miloval šoférovanie, ako sokol striehol na situácie keď sa doma niečo minulo. Náznak nedostatku v chladničke? Rozžiaril sa ako malé dieťa pod vianočným stromčekom a už sa hrnul za volant, šťastný, že má zámienku aj s mamou vyraziť. Vybavovať nákupy teda bolo jednoduché a automatické. Strmý a vysoký kopec, na ktorom stojí môj rodný dom, nebol pre rodičov najmenší problém. Avšak zrazu bol ocko aj so svojou šoférskou vášňou preč, jeho veľké auto stálo osirelé v garáži, najbližšia zastávka MHD nepríjemne ďaleko. Mama nestála len pred troskami dovtedajšej idylickej existencie, ale aj pred otázkou, ako bude zásobovať domácnosť. Bolo jasné, že táto čerstvá vdova, ktorá 40 rokov nešoférovala, si bude musieť kúpiť malé, šikovné autíčko (ockovo by bolo pre neskúsenú šoférku priveľké) a začať na prahu sedemdesiatky znova jazdiť - a to súrne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokonalá ilúzia

Ten internetový portál, ktorý sa bratovi vo forme reklamy ponúkol na Facebooku, predával ojazdené autá za výborné ceny a vyzeral úplne nezávadne. Moderný, elegantný dizajn stránky, adresa tohto autopredajcu bola v Anglicku, ceny práve tak akurát: ani prehnane vysoké, ani podozrivo nízke a predsa atraktívne. Postup jednoduchý: vyberiete si jedno z množstva na stránke ponúkaných ojazdených áut, prevediete peniaze a už sa o nič nestaráte, všetky papiere vybavia a auto vám do týždňa doručia až do vášho mesta. Pátrala som na internete po recenziách na obchod a na rôznych motoristických fórach som nachádzala len dobré skúsenosti klientov. Nepôsobili ako falošné recenzie. Dokonca na YouTube som našla video, kde akýsi britský motoristický nadšenec pred svojim domom porovnáva svoje dve autá, jedno kúpené práve z onej webstránky. Brat Kajo bol v emailovom kontakte s predajcom, pán komunikoval perfektnou materinskou angličtinou a okamžite zodpovedal každú otázku, všetko na jeho vystupovaní pôsobilo seriózne a dôveryhodne. Poslal emailom svoje bankové údaje a sľúbil, že akonáhle peniaze prídu na jeho účet (v poľskej banke), ozve sa. Za normálnych okolností konzultujem každú "prkotinu" so svojim múdrym mužom, mal však náročné pracovné odbobie a nechcela som ho zbytočne vyrušovať. A tak sme brat, mama a ja predsalen s jemne stiahnutými žalúdkami poslali 5 800 Eur, mimochodom časť životných úspor mojich rodičov, na ten účet.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S kobercom to vyšlo, tak prečo nie s autom?

Keď to teraz píšem, samej sa mi zastavuje rozum. Ako sme mohli byť takí ľahkovážni? Prečo nám už pri fakte, že "britský" obchodník má účet v poľskej banke, nezasvietila výstražná kontrolka veľkosti kamióna? Myslím, že to bola kombinácia faktorov. Bolo pár týždňov po pohrebe, v podstate sme boli ešte stále v šoku z ockovej smrti. Vyčerpaní, oslabení smútením, súčasne však pod veľkým tlakom: všetko sa sústreďovalo na to, ako nastaviť a uľahčiť mamino fungovanie v novom režime bez otca. K tomu sa pridalo, že som deň po ockovej smrti kúpila mame do obývačky, v ktorej jej všetko bolestne pripomínalo zosnulého manžela, koberec. Objednala som ho tiež online, v zahraničnom internetovom obchode s orientálnymi kobercami. Tiež som najprv s jemne stiahnutým žalúdkom previedla peniaze a nič zlé sa nestalo, kuriér s kobercom doručeným zo švédskeho Malmö zvonil mame pri dverách presne päť dní po objednaní. Koberec bol nádherný, zážitok z nákupu nad očakávania. Aj táto výborná skúsenosť prispela k tomu, že sme to síce s jemne stiahnutými žalúdkami, ale predsa, riskli aj v prípade auta a previedli peniaze neoverenému zahraničnému obchodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Akonáhle brat v ten piatkový večer previedol peniaze z maminho účtu do poľskej banky a poslal doklad o prevode obchodníkovi, niečo sa zmenilo. Odpoveď na email už bratovi neprišla žiadna. A webstránka obchodu zrazu úplne zmizla z internetu. Naše už tak stiahnuté žalúdky sa rozochveli. Toto bolo presne to, čoho sme sa obávali. Žiadne auto nepríde a peniaze už nikdy neuvidíme.

Náš záchranca Mark

Keď raz za uhorský rok vtrhnem do pracovne môjho manžela Marka a namiesto zvyčajného "môžem ťa vyrušiť?" sa ho vôbec nič nepýtam, len zhlboka dýcham a v očiach mám vydesený výraz jeleňa v žiari reflektorov, tak vie, že buď v škôlke našej dcérky vypukol črevný vírus, alebo sa na rodinu rúti nejaká skutočná pohroma.

A toto pohroma bola. Naleteli sme perfektne zorganizovanej poľskej internetovej mafii, ktorá sa zmocní názvov a adries už neexistujúcich britských autobazárov, vlastne ich na krátku dobu virtuálne oživí. Vytvorí dôveryhodne pôsobiacu webstránku, naláka obete a akonáhle sa nájde nešťastník, ktorý si vyberie auto a prevedie im peniaze, ukončí kontakt a začne za sebou mazať všetky virtuálne stopy. Existujúca adresa autobazáru, všetky tie dôveryhodne pôsobiace recenzie a video na YouTube majú za úlohu presvedčiť pochybujúcich záujemcov, že sa nemusia ničoho obávať. Títo poľskí podvodníci majú ako spolupracovníkov ľudí s bezchybnou angličtinou a tí s vami profesionálne komunikujú, až kým sa nechytíte a neurobíte transakciu. A potom prestanú komunikovať a vymažú stránku. Až keď som neskôr googlila názov toho "obchodu" spolu so slovom "fraud" (podvod), google mi začal vyhadzovať príbehy ľudí z celej Európy, ktorí prišli o peniaze.

Bola sobota ráno. Kým som teda ja Markovi v Zurichu opisovala, čo sa stalo, mama a brat v Bratislave zavolali na zákaznícku linku maminej banky a dámu na opačnej strane prosili o zastavenie platby, ktorú sme urobili večer predtým. Existovala totiž nádej, že kvôli víkendu peniaze ešte nepripísali na účet podvodníkov, že sa vlastne ešte stále nachádzajú vo virtuálnom priestore a platba sa tým pádom dá zastaviť. Lenže pracovníčka na infolinke mame oznámila, že na zastavenie platby by bol potrebný vyšší menežment slovenskej banky a ona teraz v sobotu nikoho z nich nezoženie. Nie, ona nemôže kontaktovať poľskú banku. Nemôže urobiť nič iné, len informáciu prijať a mama sa má dostaviť v pondelok ráno na pobočku.

V pondelok ráno na pobočku? To už budú mať poľskí kriminálnici naše peniaze dávno bezpečne vyzdvihnuté.

Mark odporúčal neodkladne podať trestné oznámenie na slovenskej polícii, čo aj mama s Kajom okamžite urobili. Policajti boli príjemní, súcitní a spísali podrobnú zápisnicu o udalostiach (aký dôležitý bol tento krok, pochopíte o chvíľku). Zatiaľ sa Mark spojil s poľskou bankou. Poľskej pracovníčke infolinky vysvetlil, že je právnikom pani Kollárovej zo Slovenska, ktorá sa stala obeťou podvodu a oznámil jej, že do ich banky o chvíľu dorazia kriminálne peniaze. Keď poznamenal, že nepredpokladá, že by ich banka chcela prať špinavé peniaze, spojila ho s vyšším menežmentom. Poľský menežer banky si vyžiadal kópiu trestného oznámenia, spísaného na slovenskej polícii a začal konať. Zistil, že peniaze ešte na účet neprišli a zariadil, aby platba na účet podvodníkov v pondelok ráno nebola pripísaná. V utorok mala moja mama svoje už oplakané peniaze naspäť na účte.

Prežijem aj toto

Zaujímavé je, ako sme ten dramatický víkend prežívali psychologicky, najmä moja mama. Od piatka večera až do soboty večera, keď poľský menežer banky Markovi oznámil, že peniaze ešte nedorazili a ak dorazia, nepripíšu ich, sme žili v tom, že mama prišla o 5 800 Eur. Pre vdovu, ktorá stratila manžela a odteraz bude žiť zo svojho malého slovenského dôchodku, obrovská finančná strata. Lenže paradoxne, fakt, že mama len pred pár dňami pochovala svoju životnú lásku, ju chránil pred úplným zosypaním sa. Keď som s ňou hovorila o tom, ako sa zmieriť s tým, že tie peniaze už asi nikdy neuvidí, povedala mi - síce so zarosenými očami, ale s pokojným hlasom: "Luci, prežila som Karolovu stratu, prežijem aj toto. Mňa už nič nezlomí. Hlavne, že mám vás." Vo svetle toho, čo sa nám práve stalo - rakovina nám úplne nečakane zabila otca a manžela - bola jednoducho táto pohroma zrazu relatívna.

Konečne happyend

Dodnes tie udalosti považujeme za malý zázrak. Keby sme peniaze nepreviedli v piatok ale v iný pracovný deň, a keby preto transakcia prevodu nebola spomalená víkendom, mama by prišla o 5 800 Eur. Keby nebolo môjho muža Marka, ktorý trval na okamžitom podaní trestného oznámenia proti neznámemu páchateľovi (len po zaslaní jeho kópie bol poľský bankér ochotný konať) a ktorý zvládol komunikáciu s poľskou bankou... a keby poľská banka mala podobne víkendovo nedostupných šéfov ako tá slovenská, tak by sme sa krátko po strate milovaného človeka museli vyrovnávať aj so stratou peňazí.

Ako povedala moja mama, prežili by sme to. Ale tento happyend sme už konečne potrebovali a bol nám dopriaty. Po dlhej dobe sa aj na nás usmialo šťastie.

Smrť môjho otca z nás spravila ľahkú korisť pre podvodníkov, ale pozitívny zvrat v našom príbehu nám umožnil čeliť ďalším výzvam nášho zrazu tak ťažkého a smutného života s väčšou silou. Zomkol nás ešte viac aj ako rodinu.

A presne takéto pozitívne spoločné zážitky sú dôležitými míľnikmi v procese smútenia. Treba ich uvítať, aj keď samozrejme, nemusia mať až taký dobrodružný priebeh, ako v našom prípade.

Epilóg

Autá sa kupujú tak, že je človek pri nich, v žiadnom prípade nie na diaľku. Už to vieme.

Môj brat Kajo mi včera písal, že na Facebooku mu po roku znova vyskočila reklama na britský internetový obchod s ojazdenými autami za príjemné ceny, ktorý hneď po uhradení peňazí na účet dopraví auto kam len si v Európe budete priať. Len už sa volá inak, ako vtedy.

Lucia Livschitz Kollárová

Lucia Livschitz Kollárová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  99x

Som vyštudovaná novinárka, celý život som v nejakej podobe pracovala so slovom. Od roku 2015 žijem so svojim švajčiarskym manželom a malou dcérkou v Zurichu. Tento blog som pôvodne venovala strate môjho otca. Vo svojich textoch sa na jeho smrť a na to, ako som ju spracovala, pozerám z rôznych uhlov. V nádeji, že tí, ktorí tiež trpia, nájdu útechu. Rana z leta 2018 je stále veľmi živá, no život ide ďalej a pomaly začínam písať aj o inom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu